Falzifikát podpisu na daňových dokladoch II.

 

Kľúčové pojmy:   odpočet DPH

falzifikát podpisu

 

 

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. sž-o-NS 120/03 zo dňa 29.6.2004)

 

Správca dane prizval do daňového konania grafológa – znalca z odboru písmoznalectvo. Ten zistil, že na daňových dokladoch, ktorými daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočet DPH, figuruje sfalšovaný podpis konateľa dodávateľa žalobcu. Správca dane preto neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z nákupu mobilných telefónov. Žalobca vzápätí podal na krajský súd žalobu o preskúmanie zákonnosti daňového rozhodnutia. Krajský súd dal daniarom za pravdu a žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok krajského súdu. Žalobca preto súdny spor s daniarmi právoplatne prehral.

Druh dane:                                             daň z pridanej hodnoty (DPH)

Kontrolované zdaňovacie obdobie: 4.Q.1997

Žalobca:                                          fyzická osoba – podnikateľ

Výsledok sporu:                                      Žalobca súdny spor právoplatne   p r e h r a l .

 

 

1.            Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29  ods. 8  zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej aj „zákon o správe daní a poplatkov“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“).

 

 

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd SR zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 2.10.2002, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane o predpísaní dodatočnej dane z pridanej hodnoty (DPH) v sume 3 561 102 Sk (dodatočný platobný výmer zo dňa 13.5.2002) a zvýšenie dane v celkovej sume 1 780 551 Sk (platobný výmer z 13.5.2002). V odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil v priebehu daňového konania relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, lebo ich uskutočnenie preukazoval daňovými dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno  a  preto mu nebol uznaný nárok na odpočet dane.

 

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa  a  vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že postupom správnych orgánov došlo k závažnému porušeniu práv žalobcu, pretože nemohol uplatniť svoje právo k skutočnostiam, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Poukázal na to, že bol ukrátený na svojich právach tým, že sa nemohol vyjadriť k znaleckému posudku a  tiež klásť svedkom a znalcovi otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní.

 

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR ako vecne správny potvrdil.

 

Najvyšší súd SR preskúmal vec podľa § 212  ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní podľa § 214 ods. 1  a  rozhodol podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku tak, že napadnutý rozsudok potvrdil, pretože dospel k záveru, že je vecne správny.

 

 

V prejednávanej veci predpísal správca dane žalobcovi dodatočnú DPH v sume 3 561 102 Sk z dôvodu neuznania odpočtu dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1997 a  zároveň žalobcovi predpísal aj zvýšenie dane v celkovej sume 1 780 551 Sk. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil ako vecne správne.

 

Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom. V danom prípade dôkazné bremeno je v zmysle § 29  ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) na žalobcovi. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia (§ 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 289/1995 Z.z.“) je jedna zo zákonných hmotnoprávnych podmienok, ktoré všetky musia byť splnené, aby platiteľovi, teda v danom prípade žalobcovi, vznikol nárok na odpočet dane.

 

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia (§ 2 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.), keďže osoba uvedená na predmetných dokladoch ako dodávateľ sa vyjadrila, že plnenie neuskutočnila  a  podpisy na dokladoch, ktoré mala táto osoba podpísať, sú aj podľa vyjadrenia znalca falošné, a ide o falzifikáty vytvorené neznámym falšovateľom.

 

 

Nepochybil preto prvostupňový súd, keď potvrdil rozhodnutia žalovaného ako vecne správne. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli dôvodné  a  preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d i l  ako vecne správny, postupujúc podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci a dôvodmi, ktoré uviedol prvostupňový súd.

 

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k  ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v spore úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

 

Podľa poučenia o opravnom prostriedku, ktoré tvorí záverečnú klauzulu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.