Daniari prekvalifikovali príjmy zo zmluvy o dielo Na príjmy zo závislej činnosti

 

 

 

(Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11s 7/2005 zo dňa 20.04.2005)

 

Daňový subjekt namietal, že správca dane určil daň podľa pomôcok bez splnenia zákonných podmienok. Správca dane vyhodnotil uzavretú zmluvu o dielo ako skrytý pracovno-právny vzťah, pretože daňový subjekt bol povinný pri výkone práce pre platiteľa príjmu dodržiavať pokyny: stanovené miesto práce, druh práce a dĺžka pracovného času. Preto daniari prekvalifikovali príjmy z podnikania zinkasované na základe zmluvy o dielo na príjmy zo závislej činnosti. Súd dal za pravdu daňovákom a žalobca kauzu prehral.

Druh dane:                                              daň z príjmov fyzickej osoby

Kontrolované zdaňovacie obdobie: rok 2002

Žalobca:                                                    fyzická osoba – podnikateľ 

Výsledok sporu:                                      Žalobca súdny spor   p r e h r a l .

 

 

1.      Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania. (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v platnom znení –  ďalej aj „zákon o daní z príjmov“ alebo „zákon č. 595/2003 Z.z..“).

2.      Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (§ 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej aj „Obchodný zákonník“).

 

 

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2004 a platobného výmeru zo dňa 29.09.2004 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobu zdôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a súčasne napádal obidve správne rozhodnutia. Správca dane bez splnenia zákonných podmienok uvedených v § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o správe daní a  poplatkov“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) použil pri určovaní daňovej povinnosti pomôcky a platobný výmer je preto nepreskúmateľný. Ďalej správca dane porušil aj ustanovenie § 42 zákona, pretože on podal daňové priznanie. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, ktorý jeho príjmy zo zmlúv o dielo posúdil ako príjmy podľa § 6 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z.z.“). Podľa zmlúv o dielo vykonával činnosť ako podnikateľ, ktorý má oprávnenie na podnikateľskú činnosť, túto činnosť vykonával vo vlastnom mene a vzájomné vzťahy zo zmlúv sa riadili podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa neho spĺňa všetky atribúty definície podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka, a to činnosť sústavnú, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, samostatne a za účelom dosiahnutia zisku. Ak žalovaný postupoval podľa § 2 ods. 6 zákona 511/1992 Zb., mal zohľadňovať aj ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka, aby bolo možné posúdiť, čo skutočne bolo obsahom právnych úkonov – zmlúv. Tvrdil, že úmysel zmluvných strán bol uzavrieť obchodno-právny vzťah, pričom však pripustil, že text zmluvy nie je presný a jednoznačný.

 

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu C, ktoré sa podáva pri osobitnom spôsobe zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti – paušálna daň. Činnosť, ktorú žalobca v rozhodnom období vykonával podľa zmlúv o dielo, nemala znaky podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka, pretože nekonal samostatne, ale ako podriadený (ako zvárač podľa požiadaviek objednávateľa, bez dodávky materiálu, na zariadeniach objednávateľa, ktorý mu zadával pracovné úlohy s určením pracovného času a oznámením vopred, ak mu nebude pridelená práca). Uvedené zmluvy o dielo mali v skutočnosti iný obsah, keď v nich nebolo dohodnuté vykonanie diela podľa § 536 Obchodného zákonníka, ale predmetom zmluvy boli práce podľa požiadaviek objednávateľa. Žalobca vystavoval mesačne faktúry za vykonané práce podľa počtu odpracovaných hodín a dohodnutej hodinovej sadzby. V skutočnosti uzatvoril žalobca zmluvu o dielo, ktorá má znaky pracovno-právnej zmluvy, a nie obchodno-právnej zmluvy. Z toho dôvodu aj žalovaný posúdil jeho príjmy ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z., a nie ako príjmy z podnikania. Žalobca podľa toho mal podať daňové priznanie typu A, a keďže tak neurobil, správca dane použil určenie dane podľa pomôcok (§ 42 zákona č. 511/1992 Zb.).

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   z a m i e t o l.

 

 

Podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 536 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

 

Podľa § 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne, a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

 

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku.

 

Žalobca uzavrel dňa 7. januára  2002 zmluvu o dielo s objednávateľom, podľa ktorej mal v profesii zámočník – zvárač zhotovovať z materiálu objednávateľa náhradné diely, pracovať podľa stanovísk majstra, ktoré sú pre neho záväzné a tento ho bude kontrolovať. Prácu mal vykonávať v rozsahu 20 pracovných dní v mesiaci a odmena bola dohodnutá na 150,- Sk (4,98 €) za odpracovanú hodinu. Ďalej mal uzavreté tri zmluvy o dielo zo dňa 5. augusta 2002, 30. septembra 2002 a 29. novembra 2002, podľa ktorých pracoval ako zvárač na zariadeniach objednávateľa, ktorý mu prideľoval prácu najmenej na 40 hodín týždenne a vykonával dozor nad výkonom prác a pri neodbornej práci mal právo objednávateľ okamžite ukončiť zmluvy. Odmena bola dohodnutá hodinovou sadzbou vo výške 110,- Sk (3,65 €). Žalobca z príjmov z týchto zmlúv podal daňové priznanie na paušálnu daň, keďže ich považoval za príjmy z podnikania. Správca dane vyhodnotil tieto príjmy ako príjmy zo závislej činnosti a keďže žalobca nepodal daňové priznanie typu A, vydal platobný výmer dňa 29. septembra 2004 a vyrubil mu daň podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 42 zákona. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi správcu dane a platobný výmer potvrdil. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov žaloby konštatuje, že správne orgány prvého i druhého stupňa dostatočne zistili skutkový stav, tento správne vyhodnotili a prijali správny právny záver.

Krajský súd zhodne ako správne orgány po vyhodnotení zmluvných podmienok dospel k záveru, že i keď žalobca so zmluvnými partnermi uzavrel zmluvy o dielo, tieto zmluvy nemajú zákonné náležitosti podľa § 536 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka. V zmluvách nebolo zásadne dohodnuté vykonať určité dielo, nebola určená cena diela podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, povinnosť vykonať dielo na náklady a nebezpečenstvo žalobcu v dohodnutom čase a nekonal samostatne. Podmienky v zmluvách  jednoznačne svedčia pre pracovno-právny vzťah, resp. obdobný vzťah, pretože žalobca bol pri výkone prác pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy (stanovené miesto práce, druh práce, dĺžka pracovného času, odmeňovanie za odpracovaný počet hodín, pri zlej kvalite práce okamžité ukončenie) a príjmy z tohto vzťahu sú príjmami zo závislej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z.). Tvrdenia žalobcu sú účelové až zavádzajúce, pretože obsah zmluvy je jednoznačný bez ohľadu na to, že sú označené ako zmluvy o dielo. Žalovaný v súlade so zákonom bral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov rozhodujúci pre určenie dane a nie je akceptovateľná námietka žalobcu o neznalosti právnych predpisov (nepresná zmluva) alebo o zmluvnej voľnosti. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal námietkami žalobcu a vysvetlil postup správcu dane pri určení dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 511/1992 Zb. a preto súd na námietky žalobcu o nedodržaní podmienok podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona neprihliadol. Krajský súd napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v podrobnostiach naň poukazuje.

 

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu nepriznal.

 

Podľa poučenia o opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.